Keď som v minulom blogu sľúbila
vyhodnotiť 6 správ o spoločenskej zodpovednosti firiem na Slovensku,
zabezpečila som si povinné čítanie na zimné večery. Nebolo to najlepšie
rozhodnutie v mojom živote, ale nakoniec som prelúskala všetkých šesť reportov
a dnes sa s Vami podelím o svoje zážitky...
Metodika hodnotenia
Na hodnotenie som si prepožičala systém Elaine Cohen, ktorá ako
dlhoročná odborníčka na reportovanie, napísala niekoľko následne ocenených
reportov, číta niekoľko desiatok reportov ročne. Elaine hľadá
vo víťaznom reporte tzv. AIM model: authenticity, materiality, impacts. Teda:
autenticitu, relevantnosť (podstatu), dopad. Vysvetlím.
Autenticita (authenticity) v reporte
znamená odpoveď na niekoľko otázok. Reportovala spoločnosť úprimým spôsobom?
Uviedla na podporu uvedených skutočností napríklad vyjadrenia stakeholdrov? Je
report vyvážený, presný, pôsobí ako celok? A nakoniec. Sú v reporte
naznačené len samotné ciele alebo ciele a progres v nich?
Pod relevantnosťou (materiality) reportu mám na mysli najmä to, či je report
relevantný vo vzťahu k samotnej reportujúcej spoločnosti. Teda, či
spoločnosť definovala, ktoré oblasti sú pre ňu a jej stakeholdrov zásadné
a najmä či opísala, prečo sú to práve tieto oblasti, ako ich spoločnosť identifikovala
a ako prioritizovala. V slovenských reportoch bolo len veľmi ťažké
nájsť dôvody, prečo firma podporuje tie oblasti, ktoré podporuje. Jednoducho
chýbala mi často „story behind“, alebo jednoducho kontext, ktorý by dopomohol
k pochopeniu priorít danej firmy.
Opísať dopad (impact) opatrení, ktoré
firma prijala a ktorými sa v reporte „chváli“ je väčšinou ťažký
oriešok. Je dôležitejšie, či firma identifikuje dopady aktivít ako len
prezentuje „nákupný zoznam“ týchto aktivít. To, čo firma robí v oblasti
CSR má stále dosah, či už na komunitu, životné prostredie, či vzťahy
s dodávateľmi. Keď učíme chodiť malé dieťa, i cesta je cieľom, v prípade
firiem a písania reportov to nie úplne platí. Cieľom CSR aktivít firmy by mali
byť výsledky, tie sú zároveň i úspechom, ktorým sa firma môže pochváliť.
Správa o spoločenskej zodpovednosti je na to tým správnym miestom.
Okrem AIM modelu som pri hodnotení brala do úvahy aj vysoko subjektívne
prvky, za ktoré sa vopred ospravedlňujem.
Na mysli mám najmä grafiku a "čitateľnosť" reportu - teda, či som sa ako nezávislý čitateľ pri
reporte trápila a nevedela sa dočkať konca, alebo bolo pre mňa čítanie hrou,
teda report bol jasný, výstižný, bez zbytočnej nič nehovoriacej omáčky.
Reporty, ktoré som
hodnotila...
- 21 strán, pdf verzia v slovenčine a angličtine, globálny Heineken report podľa GRI B+, lokálny slovenský report bez GRI tabuľky, rok 2011.
Spoločnosť Heineken má 46% podiel na trhu so slovenským pivom a
patrí medzi najväčšie spoločnosti s rýchloobrátkovým tovarom. Ich globálny
cieľ je byť „najzelenšou“ pivovarníckou spoločnosťou na svete. Grafika reportu zaujme na prvý pohľad,
report je oproti iným slovenským omnoho farebnejší, veselší, grafika ale nie je
prehnaná a samoúčelná, pomáha pri lepšom „pochopení“ reportu, napríklad
zdôrazňuje dôležité ciele, text je poprepletaný fotkami, prehľadnými tabuľkami
a citátmi zamestnancov.
Obsah CSR aktivít Heinekenu je zhrnutý do troch hesiel:
Zlepšujeme, Zapájame, Ovplyvňujeme, pod hlavičkou sloganu „Načapujme si lepšiu
budúcnosť“. Priority, ciele a ich plnenie sú jasné a ľahko
identifikovateľné a zároveň je dostatočne jasne vysvetlený kontext cieľov
a aktivít, ktoré Heinenken robí na ich plnenie. Veľké plus dávam prehľadnej a farebnej tabuľke – čo sme
povedali, že urobíme (do roku 2012) a čo sme urobili (v roku 2011).
Hlavný cieľ stanovený na začiatku – byť najzelenšou spoločnosťou
zrejme vo firme myslia vážne, z reportu je očividné, že environmentálna
problematika hrá prím (projekty zelené pivo, zelený obchod), čo vhodne dopĺňa
aj prevládajúca zelená farba. Veľmi
sympatická je na konci reportu požiadavka na spätnú väzbu, čo som samozrejme
rada urobila.
V budúcnosti by som určite transparentnejšie popísala využitie
financií na CSR (oproti iným slovenským reportom je Heineken menej
transparentný), zároveň by mohol byť report aj o niečo dlhší, malo by
totiž platiť, čím dlhší report, tým viac informácií o firme
v ňom. V sekcii ocenenia som
našla ocenenie od Ministerstva sociálnych vecí za ústretovosť Heinekenu
k rodine, v reporte som nenašla aktivity, ktoré by ocenenie
potvrdili. V úvode reportu je tiež spomenuté, že firma disponuje
celofiremným kódexom pre dodávateľov, v samotnom reporte však venuje tejto
časti stakeholdrov spoločnosti len minimum miesta (stálo by zato povenovať sa
tejto oblasti viac, informácia, že dodávky jačmeňa sú až z 85% od domácich
dodávateľov je zaujímavá).
- 50 strán, pdf verzia len v slovenčine, zostavený podľa GRI, nedozvedela som sa ktorá aplikačná úroveň – neoverené externým overovateľom, rok 2011.
Spoločnosť Orange je v oblasti CSR jednou z najskúsenejších na
Slovensku a to platí i o písaní správ o spoločenskej
zodpovednosti. Report za rok 2011 je prehľadný, dobre štruktúrovaný, doplnený
fotografiami, vyjadreniami spolupracovníkov. Vyzdvihujem veľmi peknú grafiku
strán oddeľujúcich jednotlivé kapitoly –
z reportu som sa nedozvedela kto ich maľoval – sú z podporených
projektov? ak áno, škoda o tom nenapísať...
Ale..Oproti iným
reportom – napr. Slovak Telekom, VÚB - obsahuje report Orange málo informácií.
Orange okresal report o finančné informácie, ktoré máme hľadať vo Výročnej
správe, a pod. Report sa teda mohol sústrediť viac na samotné aktivity, ktorým
sa spoločnosť v roku 2011 venovala. V
tejto súvislosti mi veľmi chýbalo prehľadnejšie objasnenie dopadu aktivít,
ktoré spoločnosť zaviedla (napr. na ochranu životného prostredia). Väčšinu
konkrétnych čísel som musela hľadať v texte, zaujímavejšie by boli tabuľky napr.
s medziročným porovnaním jednotlivých sledovaných kategórií, report by tak
vyznel dôveryhodnejšie a komplexnejšie.
Naviac, z väčšiny textu som mala pocit, že by mohol byť recyklovaný niekoľko
rokov, viem, je to len subjektívny pocit, ale chýbala mi v texte istá dávka
entuziazmu z toho, čo spoločnosť robí v oblasti spoločenskej zodpovednosti.
Uvedeným aktivitám v CSR chýba autenticita a kontext – napr. v sekcii o
zamestnancoch je spomenutá i podpora komunitných projektov zo zamestnaneckého
grantu – jedinú informáciu, ktorú som sa dozvedela bola výška financií, ktoré
išli na podporu projektov. Aké projekty to boli, prečo boli podporené práve tie
projekty, je za ich výberom nejaký príbeh? Chýba mi tiež tabuľka s
prehľadnejším použitím financií – informácie je potrebné prácne hľadať v texte.
V závere reportu sa mi páčila tabuľka plnenia cieľov na rok 2011,
nie je však jasné, čo Orange plánuje robiť ďalej.
- 70 strán, aplikačná úroveň GRI B+, slovenská aj anglická verzia pdf aj html, 2011.
Stratégia a ciele v CSR vychádzajú z priorít materskej
spoločnosti Deutsche Telekom: podpora komunity, vzťah k zamestnancom –
prepojenie práce a súkromia, životné prostredie. Veľmi pozitívne je
podrobné hodnotenie plnenia cieľov za rok 2011. V texte reportu sa dobre
orientuje podľa indikátorov Global Reporting Initiative, čo však uberá na
originalite formy reportu, keďže je napísaný prísne podľa štruktúry kritérií
GRI. Z reportu sa dozvieme veľmi podrobne o tom, čo Slovak Telekom
v oblasti CSR robí, vrátane použitia financií, ktoré som takto podrobne
rozpísané našla málokde.
Grafika reportu je príjemná, vyzdvihujem použitie fotografií zo
CSR akcií a najmä použitie videí v html verzii – zopár interaktívnych
rozprávok na podporu bezpečného internetu pre deti na ovce.sk som si na základe
videa v reporte aj pozrela, veľmi dobrý projekt.
V správe Slovak Telekomu mi však chýbal kontext a zmysel
niektorých aktivít a cieľov. Väčšinou boli len sucho vymenované. Význam
niektorých aktivít je jasný a vyplýva zo zamerania firmy (napr. projekty
pre nepočujúcich). Na niektoré aktivity by bolo možno zaujímavé upozorniť aj
cez príbeh, ktorý sa k nim viaže, prečo si ich firma vybrala, stojí za nimi
konkrétny zamestnanec, náhoda, alebo sa v danej oblasti chce firma angažovať
dlhodobo, a podobne.
Chýbal mi tiež aspoň náznak úprimnosti v tom aký reálny dopad
a výsledky mali aktivity, ktoré firma v oblasti CSR realizovala.
Zaujal ma napríklad tzv. Pulse Survey – prieskum, v ktorom mali
zamestnanci Slovak Telekomu možnosť vyjadriť svoj názor o spoločnosti, o
firemnej kultúre a pod. Výsledky prieskumu som však hľadala márne. Našla
som len konštatovanie typu „Riadiaci pracovníci prediskutovali so svojimi ľuďmi
výsledky prieskumu, pričom najdôležitejšie bolo, aby pri kritických oblastiach
nastavili spätnú väzbu konštruktívne, v zmysle konkrétnych krokov“.
Takéto konštatovanie nemá zmysel, nevyznieva úprimne, ale skôr ako
povinná jazda. V tomto prípade by bolo „mlčeti zlato“.
- 44 strán, pdf, len v slovenčine, zostavený podľa kritérií GRI, posledný report len z roku 2010.
U.S. Steel podporuje veľa projektov a má výrazný vplyv vo
východoslovenskom regióne, report spoločnosti o spoločenskej zodpovednosti
je však priemerný, užívateľsky nepohodlný, keďže sa jedná o obyčajné pdf,
ťažšie sa v ňom pohybuje a hľadajú sa informácie. Po grafickej stránke report
nevybočí zo šedého priemeru, oceňujem však použitie citátov zamestnancov a stakeholdrov.
U.S. Steel je podľa reportu najväčší súkromný zamestnávateľ na
Slovensku, zamestnáva 13000 ľudí vrátane dcérskych spoločností, paradoxne
v reporte je starostlivosti o zamestnancov venovanej 1,5 strany
a aj to som zaokrúhlila smerom nahor.
Spoločnosť zdôrazňuje, že environmentálna
problematika patrí medzi jej priority (čo iste vyplýva i z povahy podniku) – v
tomto prípade mi však report príde málo „odhaľujúci“, určite by bolo
zaujímavých viac medziročných porovnaní a najmä viac informácií o tom ako sa
firma zlepšuje a napreduje a aké sú dopady opatrení v tejto oblasti z
dlhodobého hľadiska.
Čo ma zaujalo: projekt v rámci rovnosti príležitostí – U.S. Steel túto kategóriu
zobrala vážne a veľmi dobre sa prispôsobila potrebám regiónu v ktorom
pôsobí – už od roku 2008 (ani počas krízy neboli tomuto projektu odobraté
financie) podporuje v spolupráci s tretím sektorom zamestnávanie a vzdelávanie
Rómov v regióne cez konkrétne, cielené programy. V tomto prípade by som určite
prijala aj viac informácií ohľadom výsledkov, ktoré už tento projekt
zaznamenal.
- 49 strán, aplikačná úroveň GRI B+, pdf verzia, rok 2011.
V úvode reportu, ktorý je už v poradí piatym reportom banky napísaným na
základe kritérií GRI, VÚB jasne deklaruje svoj cieľ – byť najlepšou bankou na
Slovensku, pričom spoločenská zodpovednosť je jedným z dôležitých piliérov pri
dosahovaní tohto cieľa.
V reporte
je najviac priestoru venovaného klientom a zamestnancom, z čoho vyplýva, ktorú
skupinu stakeholdrov banka prioritizuje. Málo priestoru v reporte dostali
dodávatelia.
Vrámci reportu
ma zaujal prieskum banky medzi zamestnancami (3/4 zamestnancov tvoria ženy) o
tom ako sú spokojní so zosúladením súkromného života s pracovným. Veľmi
sympatické bolo odhalenie aj negatívnych skúseností zamestnancov. Prieskum bol
realizovaný nielen elektronicky, ale i cez osobné stretnutia. Chýbal mi však
záver v podobe konkrétnych riešení, ktoré banka realizovala na základe
prieskumu. Dopady opatrení a možno medziročné porovnania mi chýbali i v sekcii
životného prostredia. Okrem toho som nenašla špecifické výzvy a ciele banky v
oblasti CSR na ďalšie obdobie.
Správa VÚB
banky je komplexná, dozvieme sa z nej veľa informácií, miestami je však report
neprehľadný, veľmi pracne sa v ňom vyhľadávajú informácie, čo do veľkej miery
spôsobuje i nevýrazná grafika.
Čo som sa naučila z reportu VÚB: banka má v rukách silné nástroje na
nepodporenie „pochybných“, či environmentálne škodlivých podnikateľských
aktivít – jednoducho ich nezafinancuje...jednoduché, ale to ako môže veľmi
adresne banka prezentovať svoje hodnoty som si uvedomila vlastne až po
prečítaní VÚB reportu.
- html verzia v slovenčine, počet strán som nenašla, report nezostavený podľa konkrétnych medzinárodných štandardov, rok 2011.
Prvý dojem z reportu ZSE nebol najlepším zážitkom, report je málo
interaktívny, užívateľsky ťažkopádny, v správe sa ťažšie orientuje.
Našla som však v ňom i niekoľko pozitív. Jedným z nich bolo
napríklad prehľadné použitie financií (vrátane prostriedkov z asignácie
2%), avšak len pri komunitných projektoch. Veľké plus dávam za podrobné
informácie o štruktúre zamestnancov, najmä v súvislosti
s rodovou rovnosťou a nediskriminačným prístupom – len máloktorá
spoločnosť uverejní údaj o pomere
miezd žien a mužov (vo všetkých kategóriách od robotníkov po manažment) –
tu ma napríklad prekvapil údaj pri porovnaní základnej mzdy mužov a žien
pri tzv. „kľúčových zamestnancoch“, ktorý je 101%. Samozrejme plat netvorí len
základ, ale i rôzne príplatky, čísla teda môžu byť mätúce, ale cení sa, že
ZSE je v tomto aspekte reportovania úprimná a zverejnila niekoľko
zaujímavých údajov podrobne.
V správe ZSE mi chýbalo konkrétnejšie plnenie cieľov v CSR z minulých
rokov, a tiež konkrétnejšie ciele na rok 2012, tie boli stanovené len veľmi
všeobecne. Z reportu bolo jasné, že
firma kladie dôraz najmä na životné prostredie (známy je napríklad inovačný
projekt elektromobility), aj tu mi však chýbajú konkrétne výstupy, aký bol
dopad už prijatých opatrení v minulých rokoch – napr. elektromobilita nie
je úplne čerstvý projekt ZSE, firma sa môže pochváliť už i prvými výsledkami...
ZSE v reporte deklaruje snahu pokračovať v písaní každoročných
správ o svojej spoločenskej zodpovednosti. Do budúcna by teda bolo fajn, keby
bol report interaktívnejší, farebnejší, užívateľsky komfortnejší a tiež
prehľadnejší. Vačšia konkrétnosť vo
viacerých aspektoch - od naznačenia
cieľov až po ich konkrétne dopady, by reportu určite neublížila.
And the winner is...
Môj
víťazný slovenský report je HEINEKEN.
Dôvod je jednoduchý, nenudila som sa, dozvedela som sa z reportu
dôležité informácie o firme, mnohé ma zaujali a na základe reportu mám z firmy
dobrý pocit. Budúci rok si rada prečítam i dlhší report Heinekenu, napísaný
napríklad aj na základe medzinárodných kritérií reportovania
o spoločenskej zodpovednosti.
Na záver...
Reporty som sa snažila primárne porovnávať medzi sebou, subjektívnemu
hodnoteniu som sa však nevyhla a občas som podvedome skĺzla i k porovnávaniu s
reportami zahraničných firiem, ktoré som prečítala.
Na druhej strane, všetky spoločnosti, ktorých správy som hodnotila sú
veľké a medzinárodné a nie je dôvod, aby mali priemerný report o CSR, len
preto, že je lokálny slovenský (dôkazom toho je napríklad nominácia vôbec
prvého reportu lokálnej pobočky Glaxo Smith Kline v Rumunsku v prestížnej svetovej
online súťaži o najlepší report – CRRA (Corporate Register Reporting Awards).
Na záver chcem zdôrazniť, že je výborné, že slovenské firmy správy o
spoločenskej zodpovednosti uverejňujú a už len týmto faktom sú v oblasti CSR
ďaleko pred ostatnými, ktoré tak nerobia.
Naviac, napísať report o CSR znamená preskúmať všetky oblasti fungovania
firmy, interne sa angažovať a tak je 50% hodnoty samotného reportu dosiahnutej
už pred jeho publikovaním. Jednoducho
povedané, firma sa môže cez napísanie CSR reportu o sebe veľa vecí dozvedieť a
informácie tak v budúcnosti využiť k zlepšeniu svojho fungovania.
A predsa ešte jeden inšpiratívny...
Report, ktorý sa mi zo všetkých doteraz prečítaných
najviac páčil:
Marks and Spencer: How We Do Business Report 2012
Martina Kolesárová
·
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára