Vo
svojom predchádzajúcom blogu som sa venovala štúdii, ktorú som
vypracovala spolu s firmou Beyond Business a ktorá posudzuje
transparentnosť firiem na Slovensku na základe informácií, s ktorými
sa firmy podelia so svojimi zákazníkmi, partnermi, dodávateľmi, zamestnancami
a vôbec verejnosťou ako takou na svojich webových stránkach.
Dnes
pri tejto analýze ešte zostanem, pričom sa zameriam na dve oblasti, ktoré sme
skúmali, a ktoré sú považované z hľadiska posudzovania spoločenskej
zodpovednosti firiem za dôležité. Pristavím sa pri tom ako podľa našich
zistení najväčšie firmy na Slovensku reportujú o svojej spoločenskej
zodpovednosti a ako sa postavili k téme etiky v podnikaní (táto
zahŕňa i dodržiavanie práva, tzv. compliance a tému korupcie).
Obe
oblasti som si nevybrala náhodou. V oboch totiž naše firmy zaostávajú.
Mojim zámerom nie je primárne kritizovať, mám rada pozitívny prístup
a preto verím, že sa situácia bude zlepšovať. Momentálne výsledky nášho
výskumu však ku kritike, resp. minimálne k upozorneniu na slabiny lákajú.
Aká je úroveň reportovania
o spoločenskej zodpovednosti v najväčších firmách na Slovensku?
Jednoducho
povedané - biedna. Až 80% firiem, ktoré sme posudzovali neuverejnilo na svojej
stránke žiadnu správu o spoločensky zodpovedných aktivitách, z čoho
sa dá predpokladať, že takú správu nevypracovalo. Podľa našich zistení len 5
z 25 firiem, ktoré dosiahli v roku 2011 najvyššie tržby, uverejnilo
na svojej webovej stránke samostatnú správu o svojich aktivitách
v CSR (Orange, Slovak Telekom, U.S.
Steel, Západoslovenská energetika a Samsung). Len tri firmy
napísali svoje správy podľa medzinárodne uznávaných štandardov (tzv. GRI
– Global Reporting Initiative) a aj nato upozornili. Pre vysvetlenie dodávam, že príprava správy
podľa týchto štandardov je jedným zo spôsobov ako vypracovať dôveryhodný,
kompaktný a informačne vyčerpávajúci report.
Pre
zaujímavosť prikladám
graf s výsledkami Slovenska a iných krajín posudzovaných v oblasti
reportovania o CSR:
Firmy sa
často sťažujú, že reportovanie im zvyšuje náklady a výsledok je taký, že
report nakoniec aj tak málokto číta.
Áno, dôvody sú to určite legitímne.
Na druhej strane, však
prieskum EÚ, ktorý bol iniciovaný v súvislosti s pripravovanými
legislatívnymi zmenami v oblasti reportovania o spoločenskej zodpovednosti
potvrdil aj výhody, ktoré reportovanie prináša pre firmy. Výsledky prieskumu,
resp. konzultácie s verejnosťou o zverejňovaní nefinančných informácií
firmami môžete nájsť tu. Cieľom
navrhovanej legislatívnej úpravy je posilnenie transparentnosti firiem cez
zavedenie povinnosti poskytovať informácie o sociálnych a environmentálnych
aspektoch firemného fungovania.
V prieskume aj samotné
firmy priznávajú, že zaoberanie sa nefinančnými aspektami im poskytne dôležité
informácie z hľadiska manažmentu, čo môže prispieť k dlhodobému
prínosu pre firmu. Medzi pozitíva
reportovania patria najmä väčšia transparentnosť, lepšia reputácia, globálna
konkurencieschopnosť, či zvýšená
dôveryhodnosť firmy. Firma sa vo všeobecnosti stáva atraktívnejšou pre
zákazníkov i investorov.
Fakt je ten, že čoraz viac firiem
v Európe i vo svete reportuje. A tak ako report
o spoločenskej zodpovednosti nemusí byť pre firmu len strata času a financií,
ani pre čitateľa nemusí byť report len samá nuda plná textu a čísel. Elaine Cohen vo svojom blogu uvádza vzorku 25 kreatívnych reportov
za rok 2010/2011. Keď všetky tieto firmy investovali do vypracovania
reportov množstvo energie, určite vedeli prečo.
Aggregate
Industries, Veľká Británia, 2010
Coca-Cola, Švédsko, 2010
Z nášho
prostredia upozorním na graficky pekný, interaktívny report spoločnosti Slovak Telekom z roku 2010.
Firmy a antikorupčné aktivity, nie je to oxymoron?
Zdá sa, že
je, minimálne na Slovensku. Podľa našej analýzy webových stránok, sa slovenské
firmy príliš nezaoberajú posilňovaním svojho imidžu cez antikorupčné kampane,
či hlásením sa k antikorupčnému správaniu. Opäť pre objektívnosť dodávam,
že minimálne sa k týmto aktivitám nepriznávajú na svojich webových
stránkach. Pokiaľ to však firma v tejto oblasti myslí vážne, zväčša sa tým
prezentuje aj online.
Len
sedem firiem z 25 hodnotených má na svojich stránkach Etický kódex. V
kategóriách ako Etika, či Dodržiavanie práva získali naše firmy veľmi nízky
počet bodov (priemerná transparentnosť v týchto kategóriách je 24% a 18%) a teda len málo z nich sa venovalo takým
témam ako je korupcia, ľudské práva, alebo rovnosť príležitostí. Len pre
porovnanie s inými krajinami, ktoré boli tiež hodnotené v tzv. Global
Transparency Index, súčasťou ktorého je aj naša štúdia, uvediem, že napríklad v
USA dosahovali v týchto kategóriách firmy takmer 100%-nú transparentnosť, v
Kanade v priemere 93%-nú transparentnosť.
Keď si opäť
zoberiem na pomoc starý známy prieskum EÚ o zverejňovaní
nefinančných informácií firiem, je v súvislosti s horeuvedenými výsledkami
paradoxné, že firmy považujú témy ako korupcia, či rovnosť práva pre všetkých
za veľmi dôležité. Veľká väčšina firiem uviedla, že by otázky korupcie mali byť
zahrnuté v nefinančnom reportovaní firiem.
Aj v našich končinách máme prvé lastovičky, ktoré sa témou korupcie
vážne zaoberajú, patria medzi ne napríklad firma ESET, či Skanska. V Čechách
túto tému intenzívne presadzoval Andrej Babiš, majiteľ firmy Agrofert, či ďalší
podnikatelia ako Stanislav Bernard alebo Karel Janeček, ktorí spolu s hercom
Janom Krausom založili Nadační fond proti korupci.
Na
záver použijem na prirovnanie k situácii boja proti korupcii obrázok, kde
občania Liliputu (reprezentujúci občiansku spoločnosť) bojujú proti obrovi
reprezentujúcemu korupciu. Občianska spoločnosť potrebuje byť vytrvalá a každá pomoc je dôležitá,
keďže obor je príliš húževnatý. Zástupcovia biznisu majú obrovský potenciál
tvoriť dôležitú súčasť Liliputu, je to určite aj v ich záujme.
Zdroj: http://iipdigital.usembassy.gov/st/english/publication/2012/04/201204163915.html#axzz2F76ZWDec
Martina Kolesárová
